Väčšina sliepok v EÚ už žije mimo klietok a takmer štvrtina z nich žije vo voľnovýbehových alebo bio chovoch. Čoraz viac krajín klietky zakazuje vrátane našich susedov v Česku a Rakúsku. Okrem nich tak urobilo napríklad Nemecko, Švajčiarsko, Luxembursko, Francúzsko a Valónsko.
Na zákaze klietok pracuje Flámsko a taktiež Dánsko sľúbilo, že v najbližších rokoch prestavia klietkové farmy na bezklietkové. A verejnosť, naprieč celou Európou, klietky jasne odmieta. Aj na Slovensku by ich postavilo mimo zákon až 60 % ľudí.
Pri chove sliepok na vajcia existujú aj iné možnosti ako klietky. Sú nimi takzvané alternatívne chovy, medzi ktoré sa radí podstieľkový chov, ktorý u nás tvorí väčšinu bezklietkových systémov (približne 16 %), a voľnovýbehový a bio chov, ktoré na Slovensku takmer úplne chýbajú a tvoria spoločne len niečo cez jedno percento ročnej produkcie vajec.
Alternatívne chovy vytvárajú sliepkam podmienky na napĺňanie ich prirodzených potrieb a dávajú im násobne viac životného priestoru ako klietky. V bio chovoch je to dokonca až 10 metrov štvorcových voľného výbehu na sliepku. To najhlavnejšie je však to, že sliepky nie sú neustále uväznené medzi mrežami klietok.
Sliepky v klietkovom chove nemôžu robiť nič, čo je pre ne prirodzené a dôležité. Nemôžu sa kúpať v prachu a zbavovať sa tak parazitov, nemôžu si hľadať potravu a skúmať okolie, čím v prírode trávia väčšinu svojho času, a nemôžu si ani len stavať hniezda.
Pre vaječný priemysel sú len strojmi na peniaze. Sliepka sa v takýchto podmienkach zakrátko doslova zblázni, čo následne vedie k početným konfliktom a kanibalizmu.
Klietkový chov je pre sliepky tou najhoršou možnosťou. Sliepky sú v ňom natlačené v malých špinavých klietkach, v ktorých nemôžu robiť nič čo je pre ne prirodzené a dôležité. Jedna sliepka tam má životný priestor iba o veľkosti rozmerov hárku papiera A4.
Na Slovensku strávi celý svoj život v takýchto podmienkach takmer 2,5 milióna sliepok. To znamená, že na každých dvoch ľudí na Slovensku pripadá jedna sliepka uväznená v klietke.